Vedenie dialógu

Príbeh č. 10: Elis

23. máj 2018
Žiaľ, rehabilitácie si nemôžu rodičia dovoliť financovať tak často, ako dievčatko potrebuje.

Dvojročná Eliska sa narodila s viacerými diagnózami, ktoré komplikujú jej vývoj od začiatku: mikrocefália, lisencefália, porencefália, CKP a CTP a hypertonický syndróm. Má zmenšenú hlavičku, poškodenú časť mozgu, jej pohybový aj rečový vývoj je odlišný od zdravých rovesníkov, trpí svalovým napätím v ručičkách. Napriek všetkému je krásna Eliska od príchodu na svet milovaná a jej rodičia robia v rámci svojich možností všetko pre zlepšenie stavu a napredovanie vo vývoji. Dôležité a potrebné sú pre Elisku najmä rehabilitácie, ktoré si rodičia nemôžu veľmi dovoliť.

Vďaka finančnej pomoci z projektu „Od začiatku v dobrých rukách“ v sume 2 000 eur bude môcť dievčatko absolvovať dva rehabilitačné pobyty v Maďarsku, ktoré pevne veríme, pomôžu Eliske v jej pomalom, ale istom napredovaní.

Keď sa Eliska narodila, začal sa mladým rodičom úplne iný život ako žili pred tým. Život plný otázok, maličkostí, prekvapení, ale aj veľkej radosti z malého človiečika. Eliska sa do rodiny narodila ako prvé dieťatko. Mala byť ako ostatné detičky, podľa všetkých vyšetrení, ale opak bol pravdou. Eliska sa na svet poponáhľala a narodila sa o 2 týždne skôr. Vyzerala ako každé iné novorodeniatko, len mala menšiu hlavičku ako ostatné detičky. Rodičia tomu zo začiatku neprikladali veľkú pozornosť, niekto má veľkú hlavu, niekto hlavu akurát, a niekto maličkú hlavičku ako mala Eliska. Tešili sa a boli šťastní. Tak veľmi!

No na druhý deň priateľka započula na chodbe sestričky. Rozprávali sa o Eliske, ktorá má mikrocefáliu. Na naliehanie lekár mamičke oznámil podozrenie na mikrocefáliu. Eliska podstúpila MRko mozgu, kde sa, žiaľ, prognóza potvrdila a pridalo sa k nej ešte viac. Bola to najťažšia chvíľa živote rodičov, otázka „prečo práve my?“... Na túto otázku s odstupom času dostali odpoveď. Našli ju každý sám a až potom ako to všetko prijali. Nespočetne veľa preplakaných hodín Eliskinu mamu a otca naučili veľa. Rozpoznávať, ktoré veci sú dar. Nebrať všetko ako samozrejmosť.

Po návrate z pôrodnice bolo to všetko ešte horšie, pády na kolená so slzami v očiach pri postieľke. Stále otázka prečo, prečo, prečo. Bezmocnosť... Po mesiaci, začal život o ktorom netušili, že existuje. Začali s Eliskou pracovať - cvičiť od jedného mesiaca, každý deň. Navštevovanie doktorov, bol pre Elisku jediný oddych čo mala. Dievčatku nedávali veľké šance, rodičov pripravovali na najhoršie, že Eliska bude plno ležiaca, stále bude plakať, kričať. Dnes už jej mama vie, že viac usmiate dieťatko nevidela, jej dcérka je napriek všetkému úplný opak toho, čo im lekári naznačovali. Pripisujú to tomu, že Eliska chcela všetkým, najmä lekárom dokázať , že sa narodila ako bojovníčka.

Neskutočne sa snaží, aj keď jej to veľakrát nejde a je nervózna, keď sa jej nedarí zvládnuť to, čo chce. Ale krôčik po krôčiku to ide. Malými krokmi k veľkým snom. Absolvované neurorehabilitačné pobyty rodičia už asi aj prestali počítať. Eliska každým jedným pobytom chce ukázať, ako veľmi veľa chce, chce ukázať, ako aj ona všetko vie. Ukazuje to, čomu sa hovorí "nádej". Denne ukazuje, aká je silná, ako chce byť ako iné detičky. Svojim rodičom dopriala spoznať veľa úžasných ľudí, nových kamarátov, ľudí s podobným životom ako žijú po jej boku oni.

Eliska má radosť z cvičenia, vždy sa teší, keď znovu po týždňoch vidí svoje kamarátky fyzioterapeutky. Žiaľ, rehabilitácie si nemôžu rodičia dovoliť financovať tak často, ako dievčatko potrebuje.

Ako hovorí jej mama, verí, že Eliska jedného dňa pošle odkaz všetkým tým ľuďom, čo jej prispeli aby mohla mať pomôcky aké má, aby mohla absolvovať toľko pobytov. Eliska bude cvičiť, až pokiaľ bude ona a jej rodičia vládať. Možno pre niekoho banalita, ale pre nich troch veľká vec: Eliska už dokáže prejsť s pomocou niekoľko metrov. Je to maximum čo môže svojim rodičom dať, keď si predstavíme, že dieťatko s toľkými diagnózami nemalo chodiť, smiať sa... Eliska sa dokáže krásne pozerať do očí, aj sa potmehúdsky smiať, pohundrať si. Nič z tohto by nedokázala, keby nebolo ľudí, ktorí chcú pomôcť. A najmä milujúcich rodičov, pre ktorých je ich dcérka najväčší dar.

Veríme, že Eliska to všetkým raz ukáže a prajeme jej, aby bola stále bližšie k svojmu cieľu.

Dajte nám vedieť, ak poznáte:

- rodinu s dieťaťom/deťmi v zložitej životnej situácii – pričom minimálne jedno dieťa v rodine je vo veku 0-3 roky. 

- slobodnú matku/otca, prípadne starých rodičov a iných príbuzných, ktorí sú v zložitej situácii a starajú sa o dieťa/deti vo veku 0-3 roky. 

Vybrané príbehy, zrealizovanú podporu a objem darovaných finančných prostriedkov budeme priebežne zverejňovať na web stránke Nadácie Markíza a Lidl Slovenská republika. 

Vyplňte, prosím, formulár a popíšte konkrétny príbeh. V prípade, že váš príbeh vyberieme, budeme vás kontaktovať.

Kúpou plienok lupilu pomáhame deťom v núdziKúpou plienok lupilu pomáhame deťom v núdzi

Zaujímajú vás aktivity Nadácie Lidl? Výborne!

Prečítajte si viac o našej filozofií, cieľoch a oblastiach podpory.