Príbeh č. 103: Vikinka
„Som maminou dvoch krásnych detí; trojročnej Viktórie a jej mladšieho bračeka. Tatko uzatvára náš kruh. Sme takmer šťastná rodina. Píšem takmer, lebo je tu niečo čo nás trápi, a to je dcérkina diagnóza, Rettov syndróm. Nikdy by mi ani len vo sne nenapadlo, že sa nám môže niečo takéto stať a ja budem žiadať o pomoc,“ začína príbeh mama malého dievčatka.
„Vikinka bola vytúženým dieťaťom, tehotenstvo som si užívala. Pôrod bol trochu horší. Bola nutná sekcia, ale hlavné bolo, že dcérka bola v poriadku, aj keď sa vyvíjala trošku pomalšie. Vravela som si, že každé dieťa potrebuje svoj čas. Vikinka pekne štvornožkovala a v roku a pol začala sama chodiť,“ pokračuje. Prišlo ďalšie tehotenstvo a do toho sa stav malého dievčatka sa začal postupne zhoršovať. Rodičia to pripisovali odstaveniu od materského mlieka. „Začala mať záchvaty hnevu, plaču a sebapoškodzovania. Mala tiež poruchy spánku, nechcela sa hrať, prestala bľabotať, stále strácala rovnováhu a často padala dozadu na hlavičku. Nespomína sa na to dobre,“ píše ďalej mamina.
Rodičia s Viki navštívili psychológov, ktorí hovorili o podozrení na autizmus. „Stále sa ale nevedelo, prečo tak často padá dozadu a má problém v hrubej motorike. Začala sa šnúra vyšetrení. Bol to celkovo boj, lebo Viki sa vyšetrenia veľmi nepáčili. Denne plakala, hrýzla sa a búchala si hlavičku. Modlila som sa nech to už prejde a povedia nám čo to vlastne Viki je. Veľmi sme sa trápili,“ spomína mama.
Nakoniec sa dostali na neurológiu, dievčatko podstúpilo EEG aj magnetickú rezonanciu, či metabolické testy, no všetko vyzeralo byť v poriadku. „Čakali sme iba na genetické testy. Po piatich mesiacoch prišiel výsledok, že Vikinka má Rettov syndróm. Zrútil sa nám svet, pýtali sme sa prečo my. Teraz už viem odpoveď - lebo my to zvládneme. A toho sa aj držíme. Robíme všetko preto, aby Vikinka bola čo najviac v pohode. Keď už poznáme diagnózu, vieme čo máme robiť. To nás nakoplo. Niekto by čakal, že nás takáto diagnóza položí na kolená, ale opak je pravdou,“ píše odhodlaná mamina.
Viki cvičí dvakrát týždenne v súkromnom rehabilitačnom centre a pokroky prichádzajú: „Naša dcérka začala napredovať. Skúšame všetko čo by jej mohlo pomôcť. Fyzioterapeuti odporúčajú terapiu Tomatis a cvičenia metódou Bobath, čo by Vikinke mohlo veľmi pomôcť posunúť sa vpred a zlepšiť jej zdravotný stav.“ Rehabilitačné pobyty a cvičenia sú však pre rodinu finančne veľmi náročné. Mama je na rodičovskom príspevku a otec pracuje ako vodič autobusu, a preto býva veľmi málo doma. Z jeho platu rodina hradí všetky výdavky, pričom je potrebné starať sa aj o mladšieho bračeka malej Viki. Rodina sa obrátila na náš projekt, ktorý jej pomôže situáciu aspoň trochu uľahčiť.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
