PRÍBEH č. 117: MARKO
"Som slobodná mamička predčasne narodeného malého-veľkého bojovníka Marka. Moje tehotenstvo bolo od začiatku bezproblémové. V 27. týždni ma však museli hospitalizovať v nemocnici kvôli predčasnému otváraniu sa. Pár týždňov sa moje tehotenstvo ešte podarilo udržať. Marko sa však vypýtal na svet skôr, a to v ukončenom 31. týždni, pričom pôrod prebehol veľmi rýchlo. Po narodení som môjho chlapčeka videla asi dve sekundy, hneď ho brali preč. Nastali dlhé hodiny čakania na akúkoľvek informáciu o jeho zdravotnom stave, aj napriek niekoľkým výzvam voči sestrám a doktorom. Keď sa konečne dostavila doktorka, oznámila mi, že maličký je momentálne pripojený na dýchacích prístrojoch na JIS-ke,“ opisuje náročné začiatky Markovho života jeho mamina, ktorá ho mohla navštíviť až na druhý deň, čo bolo, podľa jej slov, asi najdlhšie čakanie v jej živote. Markovi sa darilo dobre, hoci strávil dva týždne v inkubátore napojený na rôzne prístroje. Po týchto dvoch týždňoch však začal krásne priberať a rástol. „Po mesiaci nám oznámili, že nás konečne pustia domov. V deň prepustenia ešte absolvoval potrebné vyšetrenia vrátane sona hlávky. Veci boli zbalené, my pripravení na odchod domov a vtedy prišla najväčšia rana, akú môže rodič dieťaťa dostať. Dozvedeli sme sa, že na mozgu nášho synčeka sa objavili cysty a lekárka doslova povedala, že bude mentálne retardovaný. Boli to slová, ktoré nechce počuť nikto,“ priznáva mama a pokračuje: „Bolo to obdobie, kedy človek potrebuje najväčšiu podporu zo strany najbližších, no bohužiaľ v našom prípade sa udial presný opak. Otec môjho syna nás týždeň po príchode z nemocnice opustil a tak sme sa so všetkým museli vysporiadať sami.“ Marko postupne rástol a musel čoraz častejšie navštevovať lekárov, pričom prognózy sa nezlepšovali. Keď mal päť mesiacov, mama s ním začala cvičiť Vojtovu metódu, a to poctivo štyrikrát denne, absolvujú tiež kraniosakrálnu terapiu, pravidelne rehabilitujú v rehabilitačných centrách, týždenne navštevujú cvičenia Play wisely zamerané na rozvoj mentálnej stránky a na jemnú a hrubú motoriku, či plávanie. „V januári sme tiež absolvovali liečbu kmeňovými bunkami v Mexiku, na ktorú sa nám podarilo dostať vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás finančne podporili prostredníctvom verejnej zbierky, a tak nám pomohli dostať sa bližšie k nášmu snu. Marko sa krôčik po krôčiku posúva dopredu, veľmi sa snaží, je to veľký bojovník. V decembri oslávil svoje druhé narodeniny, no stále sa nepretáča, nelozí, neštvornožkuje,“ opisuje aktuálnu situáciu mama. Marko má poškodený centrálny nervový systém a jeho motorika výrazne zaostáva: „Jeho ručičky sú spastické, čo mu okrem iného bráni aj v tom, aby sa dokázal sám napapať či napiť. Chrbátik má hypotonický a nie je teda schopný sám sedieť a ani chodiť. Momentálne je úplne odkázaný na moju starostlivosť. Má však veľký potenciál, aby mohol žiť plnohodnotný život, ale potrebuje veľmi veľa cvičiť. Všetky rehabilitácie a terapie či cvičenia sú bohužiaľ finančne náročné a poisťovne ich nepreplácajú. Aj keď nám Markov otec posiela výživné, je náročné uhradiť všetky potrebné výdavky na úver, nájom, stravu plus ešte platiť všetky terapie, rehabilitácie a cvičenia,“ uzatvára statočná mama.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
