PRÍBEH č. 125: MAŤKO
„Maty sa narodil na začiatku 29. týždňa akútnou sekciou s váhou 1 370 g a dĺžkou 37 cm. Po pôrode zakrvácal do mozgu, na základe čoho mu stanovili diagnózu trojkomorový hydrocefalus. Za prvých šesť mesiacov života bol náš synček viac v nemocnici ako doma a ja som bola, samozrejme, s ním. Prvýkrát nás prepustili domov, keď mal tri mesiace, no do nemocnice sme sa museli ešte niekoľkokrát vrátiť, keďže mu vždy začala veľmi rýchlo rásť hlavička a potreboval operačný zákrok,“ opisuje náročné začiatky Maťkovho života jeho mamina. Za prvých šesť mesiacov bol operovaný deväťkrát. Operácie sa týkali jeho očiek a mozgu. „Keď mal desať týždňov, dostal zápal mozgových blán, ktorý spôsobila nemocničná baktéria, a po operácii ho museli resuscitovať. JIS a ARO boli pre nás veľmi často navštevované oddelenia a vždy som sa neskutočne tešila, keď sme mohli byť konečne spolu na ‚bežnom‘ oddelení,“ pokračuje mamina. Z Maťka medzitým, podľa maminých slov, vyrástol riadny šibal. V napredovaní mu veľmi pomáha jeho starší braček, ako po pohybovej tak aj po mentálnej stránke. Matejko má však stále problémy s nožičkami: „Má vrodenú svalovú hypotóniu v kombinácii s hypertóniou, preto je pravidelné cvičenie základ jeho posunu vpred. Chodíme teda na intenzívne rehabilitačné a neurorehabilitačné pobyty, ktoré mu veľmi pomáhajú, no sú finančne náročné. Po týchto intenzívnych pobytoch sú u neho viditeľné výrazné pokroky, ktoré sú pre nás odmenou za našu snahu.“ Aj doma má už chlapček malú telocvičňu, ktorú rodičia postupne zariaďujú, aby mohol plnohodnotne cvičiť aj v domácom prostredí. „Inak je Maťko obrovský šikulko. Sám sedká, štvornožkuje a keď ho niečo zaujme aj sa sám postaví. Všetky tieto činnosti, ktoré vie, sú vydreté a je za nimi kopec hodín cvičenia, plaču, sebazaprenia a tej najväčšej bojovnosti. Aktuálne sa učí samostatne chodiť, no má problém s rovnováhou. Keď aj urobí krôčik sám, hodí ho do strany alebo dozadu. A k tomu sa veľmi bojí,“ hovorí o pokrokoch, ale aj výzvach mamina. Mentálna stránka ide ruka v ruke s pohybovou a nie je tomu inak ani u Maťka: „Čím viac vecí vie, tým lepšia je aj jeho mentálna úroveň. S malou pomocou vie napočítať do 20, vie aké zvuky vydávajú rôzne zvieratká a niektoré ich mená pozná aj po anglicky. Učíme sa abecedu a všetky slová, ktoré ho zaujímajú, sa snaží zopakovať. Pozná rôzne básničky, no najviac sa mu páčia tie, ktoré sa rýmujú. Má veľmi rád ľudové pesničky a tancovanie,“ dodáva mamina a uzatvára: „Naším snom je, aby raz dokázal bez pomoci kohokoľvek a čohokoľvek samostatne chodiť a aby šiel do školy so zdravými detičkami. Aby sa dokázal sám o seba postarať a aby sa mohol tešiť z obyčajných a pritom tak vzácnych vecí tak ako ktokoľvek z nás.“
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
