PRÍBEH č. 138: NIKA
„Ako sa cíti matka keď sa dozvie že je tehotná? Je jasné, že pre väčšinu mám je tento čas plný radosti, šťastia a nádeje. V našom prípade však trval len krátko,“ začína príbeh mamina malej Niky. Keďže dovtedy boli všetky ultrazvuky a krvné testy v poriadku, rodičia nemali najmenší dôvod na obavy. Všetko sa však zmenilo v 19. týždni tehotenstva. „Zavolala mi sestrička z gynekológie, že výsledky druhého skríningu neboli dobré a máme ísť na genetické testy. Vtedy sa mi svet otočil hore nohami, ale ešte som verila, že sa stala chyba a dcérka bude zdravá. Na začiatku sme ani nevedeli sme o aký problém ide,“ píše o ťažkostiach, ktoré nastali, mamina. Nasledovalo genetické vyšetrenie a 3D ultrazvuk kde Nike zistili rázštep chrbtice. „Diagnózy, ktoré sme sa od lekárov dozvedeli, sme počuli prvýkrát v živote, ale z toho čo vraveli nám vychádzalo, že naše dieťa nebude vedieť chodiť. Odvtedy som o tejto diagnóze začala hľadať informácie na internete, keďže som dcérke veľmi chcela pomôcť,“ pokračuje. Táto snaha priniesla svoje ovocie, keď Nikina mama našla príbeh jednej Slovenky, ktorej dieťa bolo operované vo Švajčiarsku. Nakontaktovala sa na rovnakého lekára a čakala na vyjadrenie, či by mohla jej dcérka absolvovať operáciu. „Nasledovala cesta do Švajčiarska, vyšetrenia a vysvetlenie lekárov, ktoré obsahovalo nielen podrobné informácie o diagnóze a rizikách operácie, ale aj rozdiel medzi predpokladanými výsledkami operácie pred a po narodení, či oboznámenie sa s faktom, že operácia dieťa nevylieči, ale zabráni väčšiemu poškodeniu jeho miechy, čím sa šanca na plnohodnotný život zvyšuje až o 40 %,“ píše mamina o dianí po príchode do Švajčiarska. Niku operovali prenatálne v 24. týždni tehotenstva. „Najväčším rizikom pre dieťa po operácii je predčasný pôrod vo veľmi skorom týždni. Dieťa sa totiž od samotnej operácie môže narodiť kedykoľvek, čo sa nám aj stalo. Naša dcérka sa narodila v 31. týždni. Nemohla som ju kojiť, lebo nevedela v jeden čas dýchať a piť mlieko. Bol to pre nás ďalší boj, aby sme ju naučili správne dýchať, piť mlieko a regulovať teplotu,“ spomína na náročné začiatky mamina. Následne Niku čakali dve operácie hlavičky, keďže tlak v nej sa zväčšoval a veľmi rýchlo tak rástla. Museli jej zaviesť shunt, ktorý reguluje odtekanie mozgovomiešneho moku. Rodina strávila v nemocnici až štyri mesiace. „Keď sme sa vrátili domov začali sme pravidelne a poctivo cvičiť a chodiť na rehabilitácie. Do Švajčiarska musíme chodiť na kontroly až kým Nika nedovŕši 18 rokov. Jedna nás čaká aj teraz, koncom januára,“ dopĺňa mamina. Rodičia veria, že v najbližšej dobe sa Nika začne učiť štvornožkovať. Rehabilitácie sú pre ňu obrovským posunom vpred, keďže nedávno ešte nevedela nohami ani hýbať, čo sa jej dnes už darí, rovnako ako pretáčanie sa z chrbátika na bruško a naopak. „Aj napriek tomu že sme už prešli dlhú cestu, musíme ďalej rehabilitovať, aby sa Nika jedného dňa postavila na vlastné nohy. Ďakujem všetkým, ktorí jej darovali a darujú možnosť lepšieho života,“ uzatvára mamina.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
