PRÍBEH č. 153: SOFIA

„Dvojvaječné dvojčatá Dianka a Sofinka sa narodili predčasne, v 30. týždni tehotenstva s váhou 950 a 1 420 g, boli veľmi maličké, nevyvinuté a nezrelé a mne ako mame bolo veľmi ťažko. Boli to pre mňa najhoršie chvíle života. Je veľmi náročné, keď si mama nemôže vziať svoje dieťa do náručia, ale musí sa báť o jeho život. Hneď po pôrode boli dievčatá prevezené na oddelenie pre nedonosené detičky. Všade okolo nich boli hadičky, prístroje, boli pripojené na pľúcnu ventiláciu,“ začína príbeh mamina, ktorá mala o svoje deti od začiatku veľký strach. Po šiestich dňoch boli dievčatá odpojené z pľúcnej ventilácie a postupne začali samé dýchať a tiež začali priberať. „Prvá z nich prišla domov Sofia, prepustená v dobrom stave, no nevedela som že moja dcérka už vtedy mala cysty v hlavičke. Pani primárka ju prepúšťala domov s tým že je všetko v poriadku a budeme chodiť len na pravidelné kontroly a musíme chodiť rehabilitovať. Bola som veľmi šťastná že ju mám konečne doma a aj môj strach bol zrazu miernejší,“ opisuje chvíle po Sofinkinom príchode domov mamina. Neskôr prišla domov aj Dianka a obe dievčatá začali chodiť na rehabilitácie trikrát do týždňa. Keď mali deväť mesiacov, absolvovali neurologické vyšetrenie, kde bolo stanovených viacero diagnóz. „Dozvedeli sme sa, čo sa udialo pri pôrode, že Sofinka mala cysty v hlavičke, hypoxicko-ischemickú encefalopatiu, ťažkú poruchu dýchania a pôrodné poranenie dolných končatín. Tieto informácie som po pôrode nedostala, vraj kvôli riziku popôrodnej depresie, ktorá aj tak prišla. Bola by som radšej, keby som o tom vedela od začiatku. Sofinka sa stále nepretáčala, ale lekári tvrdili, že je v poriadku a jej vývoj je len oneskorený,“ pokračuje mamina. Keď však mali dievčatá mali jeden rok, Sofinka stále nevedela sama sedieť, pretáčať sa, plaziť sa ani štvornožkovať. „Dianka začala chodiť po roku a siedmich mesiacoch a vo všeobecnosti začala robiť veľké pokroky. Sofinke sa to však vôbec nedarilo, a tak som sa vybrala k obvodnej lekárke, ktorá mi oznámila že moja dcérka má DMO, kvadruparézu a že horšie je na tom jej pravá rúčka a pravá nôžka, pričom rúčku má stále zavretú v pästi,“ píše mamina o náročných chvíľach. Sofinka by sa veľmi rada hrala so svojimi súrodencami, no jej zdravotný stav jej to zatiaľ nedovolí, avšak chodí na rehabilitačné pobyty, ktoré ju posúvajú vpred: „Naučila sa sedieť, čo bol pre nás veľký zázrak a neskôr sa jej podarilo začať sa plaziť. Postupne sa rozvíja aj jej reč a naučila sa už aj štvornožkovať. Veríme, že raz bude aj chodiť. Stále má však problémy s rovnováhou a potrebuje absolvovať viac rehabilitácií, aby sme tento cieľ dosiahli. Finančne je to pre nás veľmi náročné, Sofia navyše užíva výživové doplnky a potrebuje aj kočík,“ opisuje potreby svojej dcérky mamina. „Sofinka je moje šťastie, je pre mňa všetkým. Vždy keď som smutná a pozriem sa na ňu dodá mi energiu, vtedy si poviem že ma potrebuje a nemôžem strácať nádej. Sofinka je veľmi dobré dievčatko rada sa hrá so svojimi obľúbenými hračkami, kockami, rada počúva pesničky a rada spieva. Mojím snom je, že jedného dňa príde domov z liečenia po vlastných nohách,“ uzatvára. Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.