Príbeh č. 190: Vilko

Dvojročný Vilko žije s rodičmi v Bratislave. Život mu však ešte v brušku skomplikovali problémy s bránicou a pľúcami. Vďaka projektu Od začiatku v dobrých rukách bude môcť Vilko chodiť na potrebné rehabilitácie, aby dobehol vo vývine svojich rovesníkov.

„Vilko je naše prvé vytúžené dieťa a moje dokonalé tehotenstvo bolo naštrbené oznamom v 25. týždni, že má náš syn šancu na prežitie po narodení tak 40 %,“ spomína na neľahké chvíle Vilkova mama. Lekári vtedy totiž objavili, že sa Viliam narodí s kongenitálnou diafragmatickou herniou – chlapček mal dieru v bránici, cez ktorú mu prechádzali do ľavej časti pľúc tráviace orgány (tenké a časť hrubého čreva, žalúdok a slezina). „Tieto orgány zatlačili srdiečko do pravej časti pľúc a ľavá časť pľúc sa mu preto nemohla poriadne vyvinúť, bola úplne stlačená,“ vysvetľuje.
Rodina preto absolvovala aj konzultáciu na špecializovanej klinike v Prahe, kde dali lekári rodičom väčšiu nádej na prežitie bábätka. Hneď po narodení mal Vilko život zachraňujúcu operáciu a čo sa týka základnej diagnózy, bol, ako tvrdia rodičia, „zázračný prípad“. Na desiaty deň po narodení už dýchal sám a nemal žiadne poškodenie srdca.
„Domov sme syna odvážali ako 27-dňového, musel byť na špeciálnej umelej výžive, aby sa mu nezavodňovali operované pľúca a nemohla som ani dojčiť. Do svojich devätnástich mesiacov musel absolvovať ešte dve, povedzme, ľahšie operácie – mal svalový pruh na brušku a oba semenníky zatúlané niekde v ňom,“ hovorí mama.
Avšak hlavná záťaž je pre Vilka hypotónia a s ňou spojené výrazné zaostávanie v psychomotorickom vývoji. Napriek tomu, že od troch týždňov života cvičí, je oproti rovesníkom pozadu. Pretáčať sa začal ako 10-mesačný, plaziť ako 14-mesačný. Posadil sa sám ako 21-mesačný. „Momentálne trénujeme štvornožkovanie, začína sa stavať. V dva a pol rokoch ešte nerozpráva a nevie ešte napodobniť ani len jedno zvieratko,“ opisuje mamina. Okrem toho musí mať Vilko zatiaľ stále mixovanú stravu a je plienkovaný.
Špeciálny syndróm u chlapčeka našťastie genetici neobjavili. Lekári preto jeho stav pripisujú neštandardnému prenatálnemu vývinu a slabému svalovému napätiu. Kvôli jeho malému pohybu a operáciám nosil Vilko už dvakrát kraniálnu ortézu – najprv od 6. do 10. mesiaca a potom od 14. do 18. mesiaca. „Jeho stav však nie je nemenný, len potrebuje čas a dril – cvičenie na všetkých frontoch – navštevujeme preto špeciálne pedagogické centrá, logopédiu, Vilko aj rehabilituje a pláva. Často absolvuje fyzioterapiu, hipoterapiu, muzikoterapiu, vývinové stimulácie a včasnú intervenciu,“ menuje mama.
„Malé-veľké zázraky však zažívame denne. Predvčerom Vilko prvýkrát požul a zjedol ovocie! Najviac mu zatiaľ pomohli dva intenzívne rehabilitačné pobyty v Piešťanoch. Dúfame a všetci makáme na tom, aby jedného dňa sám chodil a mohol behať s kamošmi vonku,“ uzavrela chlapčekova mamina.

Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc
vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.

Kúpou plienok lupilu pomáhame deťom v núdziKúpou plienok lupilu pomáhame deťom v núdzi

Súvisiace aktuality

Filipko trpí veľmi ojedinelou diagnózou, ktorej najzriedkavejšiu formu má ako jediný na Slovensku. Jej dôsledkom je ťažká psychomotorická porucha, problémy s...

Šimonko je trojročný usmievavý chlapček, ktorý býva s rodičmi na Liptove. Na tento svet sa však vypýtal príliš skoro a napriek tomu, že prvé dni života veľmi...

„Sofi je naša najväčšia bojovníčka. Chuť bojovať a napredovať má od narodenia,“ hovorí mama malej Sofie. Trojročné dievčatko má oslabené svalstvo a stále...