PRÍBEH č. 142: MIŠKO
„Miško sa narodil predčasne mesiac pred termínom, lebo už mu v brušku nebolo dobre. Mal tam totiž priveľa plodovej vody. Najhoršie však bolo že mal nepriechodný dvanástnik a na druhý deň života ho prevážali do Bratislavy, kde ho úspešne operovali. Bol pár dní v umelom spánku a postupne ho z neho preberali. Keď začal asi na ôsmy deň papať, išla za ním do Bratislavy aj maminka. Dovtedy s ním nemohla byť, lebo mal len infúziu a bol na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ začína príbeh Miškov ocino. Malému chlapčekovi sa museli zahojiť operované črevá a rany po operácii a musel sa tiež naučiť papať ústami bez sondy a prehĺtať. Asi po troch týždňoch pustili Miška s maminou domov. „Náš synček pomaličky napredoval, avšak odvtedy musíme absolvovať pravidelné kontroly. Spolu chodíme do viac ako 10 ambulancií v rôznych mestách a nie je vylúčené, že pribudnú ďalšie. Rovnako chodíme s Miškom cvičiť. Najskôr to bola Vojtova metóda, ktorú nám ale zrušili. Dôvodom bola epilepsia, konkrétne Westov syndróm, ktorú Miškovi diagnostikovali, keď mal sedem mesiacov. Znova sme sa ocitli v Bratislave, tentokrát na neurológii. Tam sa tri týždne nastavovala liečba, museli sme zastaviť záchvaty. Keď sa to doktorom podarilo, pustili Miška domov,“ pokračuje ocino. Odvtedy malý chlapček berie antiepileptiká a ďalšie lieky. Záchvaty sa neskôr vrátili a Miško musel znova do nemocnice. Opäť mu boli podávané lieky. Záchvaty ho vracali naspäť, zabúdal, čo sa dovtedy naučil. „Zhruba v polovici septembra 2019 začal Miško pomaličky napredovať. Absolvoval rehabilitačný pobyt, ktorý mu veľmi pomohol – po návrate domov sa prvýkrát sám posadil. Postupnými pomalými krôčikmi ide dopredu. Približne pred rokom sa naučil chodiť. Ešte nerozpráva, ale veľmi sa snaží, je usmievavý, má rád spoločnosť, hračky, detské pesničky a je to veľmi vďačné a dobručké dieťatko,“ píše o pokrokoch svojho synčeka ocino. Rodičia sa snažia ako vedia, aby Miško čo najviac napredoval. Navštevujú centrum včasnej intervencie, rehabilitačné pobyty, psychológa aj logopéda. Terapie sú však finančne veľmi náročné. „Dosť nás vyčerpáva hlavne cestovanie na kontroly, náklady na terapie a rehabilitačné pomôcky. Miškovi a aj celej rodine by prípadná podpora veľmi pomohla. Všetkým, ktorí sa o ňu pričinia z celého srdca ďakujeme,“ uzatvára ocino.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
