PRÍBEH č. 161: DAMIÁNKO
„Damiánko sa narodil sa o minútu skôr ako jeho sestrička Danielka, s nízkou pôrodnou hmotnosťou 1 550 g a 39 cm. Naše deti sú dvojvaječné dvojičky. Damiánko však nemal toľko šťastia ako jeho sestrička, ktorá sa narodila zdravá. Náš Damík sa narodil s diagnózou Downov syndróm. Obidvaja boli mesiac v inkubátore na jednotke intenzívnej starostlivosti, keďže sa narodili ako predčasniatka v 32. týždni tehotenstva,“ začína príbeh mamina malého chlapca. Damiánko musel byť v nemocnici sondovaný, nemohol byť kojený a nedokázal piť mlieko z fľaše. „V deň prepustenia z pôrodnice nás však všetkých prekvapil, akoby tušil, že ide domov a začal piť. Už vtedy bol pre nás bojovník. Potom sa spustil dlhý rad rôznych vyšetrení. Náš syn bol sledovaný skoro vo všetkých špecializovaných zdravotných ambulanciách; neurológia, hematológia, endokrinológia a v mnohých ďalších. Ani po nejakej dobe neboli lekári schopní namerať sluch v jeho pravom ušku. Diagnostikovali mu jednostrannú stratu sluchu,“ pokračuje mamina. Damiánko od narodenia cvičí Vojtovu metódu, neskôr začal aj s konceptom Bobath. „Od ôsmich mesiacov navštevujeme rôzne aktivity – metódu Play Wisely, znakovanie, plávanie, hipoterapiu a rehabilitačne pobyty, ktoré ho posúvajú vpred vo vývoji a vďaka ktorým robí pokroky. Náš bojovník je veľmi šikovný a statočný, všetko sa učí napodobňovaním od jeho anjela strážneho – sestričky Danielky. Keďže vyrastajú spolu, chce robiť všetko to, čo ona, aj keď to má oveľa ťažšie, keďže jeho motorický a verbálny vývin je výrazne oneskorený. Ale snaží sa, robí čo je v jeho silách,“ opisuje mamina Damiánkove pokroky. „Damiánko má ešte staršiu sestru, od ktorej sa toho tiež dosť naučí, väčšinou samé huncútstva. Keď mal 2,5 roka, začal sám chodiť, avšak jeho chôdza je stále nestabilná, kvôli dysfunkcii brušných svalov a centrálnemu hypotonickému a hypermobilnému syndrómu. Od narodenia je tiež sledovaný na kardiológii kvôli vývojovej srdcovej vade, má defekt predsieňovej priehradky. Veľmi si želáme, aby náš Damík raz začal rozprávať a ja ako jeho mamka sa veľmi teším na deň, keď mi Damiánko povie ‚mama’. Zatiaľ má oneskorený vývoj reči, vydáva len zvuky, ale pevne verím, že raz sa mu to podarí, keďže pre nás je hrdinom,“ píše mamina o ťažkostiach, ale aj víziách do budúcna. Rodičia ľúbia všetky svoje deti rovnako: „Berieme aj toto naše usmievavé slniečko ako zdravé a bežné dieťa, ktoré má svoje sny a túžby, ako všetky ostatné deti. Naše dvojičky bojovali keď sa narodili a i keď nemali priaznivý štart do života, dokázali to. Teraz je rad na nás, aby sme spravili všetko pre nich, aby mal aj Damiánko napriek svojim diagnózam lepší, krajší a hlavne plnohodnotnejší život. A preto sú pre neho rehabilitácie veľmi dôležité. Sú síce účinne, ale veľmi drahé, keďže nie sú preplácane poisťovňami.“ V rodine pracuje len ocino, mama je na predĺženom rodičovskom príspevku lebo Damiánko zatiaľ nechodí do škôlky. „Keď sa na nás náš synček usmeje svojim úprimným úsmevom, hneď je deň krajší,“ uzatvára mamina.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
