PRÍBEH č. 163: MAXIMKO
„Maximko pochádza z dvojičiek. Keď sme sa dozvedeli, že budeme mať dvojčatá, bola to obrovská radosť. O to väčšia, že to budú znovu chlapi. Priebeh tehotenstva bol bezproblémový. Zrazu však prišli bolesti a chlapci museli ísť rýchlo von. Pôrod v 26. týždni bol veľmi rýchly. Neverili sme, že prežili. Obaja boli v kritickom stave, oživovali ich, boli dlho zaintubovaní, stále dostávali transfúzie krvi. Ale bojovali najviac, ako sa len dalo,“ začínajú príbeh Maximkovi rodičia. Keď mal chlapček tri týždne, lekári zistili, že má hydrocefalus: „Maximkov stav bol veľmi vážny. Každý deň sme sa báli keď nám zazvonil telefón, že sa niečo zlé stalo. Dni boli nekonečné. Počas niektorých sme už ani neverili, že sa nám niekedy vráti domov z nemocnice. Bol tam až do 5. mesiaca svojho života. Každý druhý deň sme chodili za ním a nosili mu mliečko. Bol nonstop na antibiotikách a za sebou má šesť operácií.“ Malému chlapcovi museli niekoľkokrát operovať mozog, podstúpil aj operáciu očí a čriev. Bohužiaľ ho neobišli ani infekcie. „Jeho diagnóza je štvorkomorový asymetrický hydrocefalus. Najskôr mal zavedenú externú drenáž a vždy, keď sa mu hlavička naplnila likvorom, museli mu robiť punkciu. Hlavička mu totiž stále rástla. Následne mu dvakrát zaviedli externú drenáž. Nakoniec mu našťastie voperovali shunt na odvádzanie mozgovomiešneho moku. Túto už riskantnú operáciu spojili s tiež nutnou operáciou čriev. Našťastie všetko dobre dopadlo,“ opisujú rodičia náročné chvíle. Maximko každého pol roka absolvuje kontrolu magnetickou rezonanciou, a zakaždým preto strávi tri dni v nemocnici. Napriek všetkému je to veľký bojovník: „Je to usmievavý a šťastný chlapček. Je šikovný a pomaličky napreduje. Snaží sa všetko opakovať po bračekoch. Plazí sa, nedávno začal štvornožkovať, postaví sa a urobí pár krôčikov pri nábytku, ale ešte sám nesedí a nevie poriadne udržať rovnováhu. Naučil sa pár slov. Mama, tata, baba, havo. Absolvoval dva rehabilitačné pobyty v štátnom zariadení a cvičíme aj ambulantne. Rehabilitácie mu veľmi pomáhajú,“ píšu rodičia o pokrokoch. Veľmi by si želali, aby Maximko mohol absolvovať rehabilitačný pobyt aj v súkromnom zariadení, aby sa naučil sám chodiť a mohol dobehnúť svojho bračeka. Poisťovňa ho však neprepláca a rodina si ho nemôže dovoliť. „Čas veľmi rýchlo uteká a chceli by sme spraviť všetko pre Maximov rozvoj. Každý deň sa snažíme tráviť veľa času vonku na prechádzkach na čerstvom vzduchu a v prírode. Doma sa veľa hráme, cvičíme a venujeme sa mu, ako sa len dá. Keď sa starší braček vráti zo škôlky, potom majú zábavu všetci traja. Veľmi si rozumejú a majú sa radi. Sme si istí, že pobyt, o ktorý žiadame posunie Maximka opäť o krôčik vpred. Ďakujeme za pomoc,“ uzatvárajú rodičia.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
