PRÍBEH č. 170: LEO
„Sme dvaja mladí rodičia, ktorí sa na príchod svojho chlapčeka veľmi tešili. Leo sa narodil pred troma rokmi, deň po termíne a mal úctyhodných 4 010 g, čo bol poriadny štart ‚chlapa’ do nového života. Vyšetrenia v pôrodnici prebiehali bez problémov. Avšak pri novorodeneckom screeningu ušiek mu nevychádzali správne hodnoty. My ako prvorodičia sme sa hneď zľakli a pýtali sa či je všetko v poriadku. Ubezpečovali nás, že sa to novorodencom bežne stáva, že môže mať v uškách zvyšky plodovej vody,“ začína príbeh Leova mamina. Domov z pôrodnice teda išli bez strachu a obáv. Pri ďalších vyšetreniach boli výsledky síce podobné, lekári však stále pripúšťali možnosť zlepšenia. „O možnej poruche sluchu nás ale nikto neinformoval. Keďže ani ja ani partner nemáme v rodine nikoho s poruchou sluchu, vôbec nás nenapadlo riešiť to. Dôverovali sme odborníkom. Leuško mal mať čoskoro 6 mesiacov a nám sa už zdalo zvláštne, že ho vonku nezobudí bager či vŕtačka. Vybavili sme si komplexné vyšetrenie sluchu počas spánku, po ktorom nám oznámili, že náš milovaný synček má obojstrannú ťažkú percepčnú poruchu sluchu,“ pokračuje mamina. Obavy rodičov sa teda naplnili a sami seba sa pýtali mnoho otázok o tom, čo bude ďalej a či Leo naozaj zatiaľ ani raz nepočul ich hlas či svoje meno. „Dozvedeli sme sa, že na poruchu sluchu sme prišli včas a správnou kompenzačnou pomôckou môže svojich rovesníkov smelo dobehnúť. Keď mal Leo 8 mesiacov, absolvoval CT vyšetrenie v umelom spánku, lebo bol ešte maličký. V tom čase nám boli pridelené aj načúvacie aparáty, ktoré mu však neprinášali plnohodnotné počutie. Od úžasných ľudí, ktorí si už týmto problémom prešli, sme dostali povzbudenie a rady vyskúšať ešte výkonnejšie aparáty, avšak ani tie neboli pre Lea prínosom,“ píše mamina o nových zisteniach a pokusoch o zlepšenie Leovho stavu. Po takmer siedmich mesiacoch intenzívneho nosenia aparátov stále nepočul hlasy, reagoval iba na silné zvuky. A tak sa rodičia rozhodli pre voperovanie kochleárnych implantátov. Predtým musel Leo absolvovať magnetickú rezonanciu hlavičky, ktorá ukázala, že je vhodným kandidátom na operáciu. Tá sa podarila keď mal 20 mesiacov. „A tak deň pred Mikulášom dostal náš syn darček - ‚nové uši’ - ako ich voláme. Operácia trvala päť hodín. Boli to naše najdlhšie hodiny strávené v strachu a bezmocnosti. Našťastie všetko dobre dopadlo a po niekoľkých dňoch sme cestovali domov. Po 1,5 mesiaci nás čakalo prvé nastavenie, na ktorom si Leo viedol veľmi dobre. Doma sme však museli bojovať s nosením a zvykaním si na nové ušká a svet počutia. Bolo to vyše mesiaca neustáleho presviedčania, skúšania či podplácania, aby ich začal nosiť,“ spomína mamina na chvíle vyžadujúce si mnoho trpezlivosti. Následne musela rodina cestovať každé dva mesiace z Košíc do Bratislavy kvôli nastavovaniu. „Dnes má Leuško už tri roky a implantáty si dáva dole len keď sa ide kúpať alebo spinkať. Krásne počuje, rozumie, čo mu hovoríme a dokonca začína hovoriť prvé slová. Má veľa kamarátov, rád spieva a napodobňuje zvuky všetkých dopravných prostriedkov. Dokonca sa mu páči aj mamkin spev, čo si veľmi priala. Je úžasné vidieť nášho syna ako si rozumie so svojimi zdravými rovesníkmi. Ďakujeme, že existuje zázrak menom kochleárny implantát,“ uzatvára mamina.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
