Príbeh č. 175: Alex
Alex sa narodil 4. júla ako prvý z dvojičiek. Pôrod prebehol bez komplikácií a rodičia sa tešili, ako bude chlapček vystrájať so svojím bračekom a troška tak spestria život nielen im, ale aj staršej sestričke a starým rodičom. No na siedmy deň od pôrodu sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Alex dostal novorodenecké kŕče a previezli ho na JIS do Martina, kde ho hneď poslali na CT. Nasledovala ťažká správa. Chlapček mal rozsiahle krvácanie do mozgu v oblasti thalamu a bazálnych ganglií a trombózu venóznych splavov. „Bolo to dosť zlé, ale úžasný tím špecialistov sa o Alexa ukážkovo postaral a robil všetko pre to, aby to dopadlo čo najlepšie. Náš Alex samozrejme nezaváhal ani jednu sekundu a pustil sa do boja ako lev. To sa snaží dokazovať každý deň všetkým,“ hovorí Alexova mamina.
Vo všetkej tej smole mal malý Alex aj veľký kus šťastia, keďže komplikácie zasiahli len pravú stranu mozgu. „Našťastie náš mozog je taký úžasný procesor, že vo veľkej miere vie druhá zdravá časť prebrať funkciu tej poškodenej a naštartovať sa,“ vysvetľuje Alexova mama, ktorá sa nevzdala a začala so synčekom denne cvičiť, chodiť po rôznych lekároch a terapeutoch, aby napredoval a v čo najväčšej miere sa približoval zdravým detičkám a hlavne svojmu bračekovi. „Ten mu tiež pomáha a ukazuje mu najrôznejšie huncútstva,“ smeje sa mamina.
Rodinu najviac potešilo, že Alexovi sa podarilo spraviť prvé krôčiky a chodí, za čo ho chvália všetci terapeuti. Po dovŕšení 2 rokov sa však situácia v rodine trocha sťažila – Alex začal stagnovať. Potreboval komplexnejšie a profesionálnejšie cvičenie, čo bohužiaľ skomplikovala a trocha zabrzdila pandémia. Alex má ešte medzery v chodení po schodoch, jeho stabilita tiež nie je najlepšia, a tak ho čaká ešte dlhá cesta, no všetci sú presvedčení, že ju zvládne. Lekári mu nakoniec stanovili diagnózu detská mozgová obrna s ľavostranným ochrnutím.
A hoci sa rodina teší z Alexových pokrokov, všetko niečo stojí. „Všetky pobyty a cvičenia so špecializovanými terapeutmi a neustále dochádzanie sú finančne náročné. Taktiež neustále sa meniace pomôcky, ktoré mu pomáhajú pri domácom cvičení,“ menuje Alexova mama. Aj keď rodičia robia, čo vedia, všetko sami utiahnuť nezvládnu.
Vo februári chlapček absolvoval svoj prvý 2-týždňový pobyt v rehabilitačnom centre. „Bola to makačka. Ale neuveríte, výsledky boli viditeľné už po prvom týždni. Alex začal neskutočne rozprávať a biť sa so svojím bratom. Normálne mi už sám utiekol dolu schodmi. Síce sa držal zábradlia, ale šiel sám. Po druhom týždni si trúfol už aj hore menším kopcom a dolu utekať. Padal o polovicu menej ako predtým,“ teší sa mama.
Z Alexa sa tak stáva oveľa samostatnejší chlapček, ktorý už skúša aj veci, ktorých sa predtým bál. Začína oveľa viac veriť svojim nožičkám, čo rodinu nesmierne teší. Rodičia pevne veria, že Alex bude môcť pokračovať vo svojej ceste za lepším a krajším životom.
