Príbeh č. 180: Arturko
„Arturko bol naše vytúžené bábätko. Pri gynekologickej prehliadke v 17. týždni tehotenstva sme sa dozvedeli, že má vývojovú chybu srdca a hydrocefalus. Ihneď sme absolvovali genetické vyšetrenie a odber plodovej vody, no prognózy pre jeho život boli podľa lekárov už vtedy veľmi nepriaznivé,“ spomína na neľahké obdobie Arturkova mama. O týždeň neskôr sa na podrobnejšom ultrazvukovom skríningu navyše zistila ďalšia chyba, a to atrézia dvanástnika.
Arturkovu mamu si v 33. týždni nechali v nemocnici kvôli rizikovému tehotenstvu na pozorovanie. Malý Artur sa narodil o 5 týždňov neskôr cisárskym rezom. „Po pôrode bol ihneď prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa začal boj o jeho život. Dva dni po narodení mu operovali dvanástnik, aby mohol vôbec prijímať potravu. O dva dni neskôr bola urgentná aj operácia aorty srdiečka. Počas nasledujúcich dní dostal syn sepsu, takže jeho zotavovanie po náročných operáciách bolo o to ťažšie. Po dvoch týždňoch som ho konečne mohla vidieť a starať sa o neho. Od vtedy sa jeho stav začal zlepšovať,“ opisuje mama.
Mesiac od jeho narodenia sa Artur konečne dostal z nemocnice domov. „Dlho sme sa ale netešili, pretože hydrocefalus spôsoboval, že sa jeho hlavička začala rýchlejšie kvôli tlaku zväčšovať. A tak sme po 4 dňoch opäť navštívili nemocnicu. Na neurologickom oddelení bol Artur pozorovaný, nakoniec lekári pristúpili k prvému riešeniu – ventrikulostomii. Tá dopadla dobre, no ako sa ukázalo časom, bolo to len krátkodobé riešenie. V júli mu musel byť zavedený VP shunt – hadička, ktorá odvádza prebytočnú tekutinu, ktorá sa hromadí v mozgu a spôsobuje tlak,“ hovoria rodičia chlapčeka.
Medzi týmito neurologickými operáciami bol Arturko ešte na katetrizácii srdiečka, keďže sa jeho aorta opäť zužovala. Okrem rôznych odborných ambulancií bol pravidelne sledovaný aj v rizikovej ambulancii pre novorodencov. Tam lekári z výsledkov krvi zistili veľmi nízke hodnoty červených krviniek, a tak musel chlapček znova absolvovať i pobyt na oddelení hematológie, kde dostal transfúziu krvi.
„Po 4 mesiacoch takmer nepretržitého pobytu stráveného v nemocnici sa jeho zdravotný stav zastabilizoval a konečne sme mohli byť ako rodina spolu doma. Od jeho piateho mesiaca sme s ním začali pravidelne rehabilitovať, pretože nedokázal dvihnúť hlavičku a jeho telo bolo hypotonické,“ dodáva Arturkova mamina. Arturkovi pritom najviac pomáhajú práve intenzívne rehabilitácie. Vo veku roka a pol začal konečne robiť prvé kroky a stal sa z neho veľmi šikovný a usmievavý chlapček, ktorý najradšej napodobňuje zvuky zvieratiek. „Veríme, že pravidelnými rehabilitáciami a rôznymi terapiami sa čo najviac priblíži k svojim rovesníkom. Aj keď jeho štart do života bol veľmi náročný, je to veľký bojovník a každý deň nám rodičom robí obrovskú radosť,“ uzatvára Arturkova mama.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
