Príbeh č. 64: Miško
„Miško sa narodil ako štvrté dieťa. Jeho starší súrodenci sú už teenageri. Tehotenstvo do 30. týždňa prebiehalo v poriadku. V tom čase nám bolo oznámené, že náš Miško má väčšiu hlavičku ako je bežné. Na magnetickej rezonancii (ešte počas tehotenstva) mu potvrdili makrocefáliu, ale okrem toho mu neboli zistené žiadne ďalšie vady,“ píše v príbehu Miškova mamina.
Pre vysoký tlak mamičky v tehotenstve sa Miško narodil v 35. týždni. Po pôrode sa dobre adaptoval, avšak kvôli opakovane nameraným zníženým hladinám cukru mu bola naordinovaná infúzna liečba. Magnetická rezonancia mozgu zároveň potvrdila objemnejšie postranné komory. Neurochirurgovia odporučili konzervatívny postup – len sledovanie. „Ako matka štvrtého dieťaťa som už v pôrodnici videla, že Miško je iný, že telo neovláda; bol ako handrová bábika. Matka zdravého dieťaťa si vezme dieťatko na ruky a nadojčí ho. Jeho táto poloha veľmi vyčerpávala, musel byť v perinke. Už v pôrodnici sme začali cvičiť Vojtovu metódu na spevnenie svalstva. Dvíhanie hlavičky v polohe na brušku nezvládal. V šiestich mesiacoch sa na bruško otáčal, ale hlavičku dvíhať nechcel, bola mu ťažká,“ pokračuje starostlivá mamina.
Momentálne má Miško obvod hlavy skoro ako dospelý človek, a to mu bráni, okrem iného, v rýchlejšom napredovaní. Genetickým vyšetrením mu bol diagnostikovaný Klienefelterov syndróm, ktorý vplýva na vývoj semenníkov. Je sledovaný v neurologickej, očnej a urologickej ambulancii, ako aj u mnohých iných špecialistov. Chodí tiež rôzne terapie. V desiatich mesiacoch prvýkrát absolvoval rehabilitačný pobyt a odvtedy ich bolo už niekoľko. Pomáha mu aj plávanie. „Všetky pobyty mu dali niečo viac, intenzívne cvičenie ho posilnilo, a tiež bol spoločenskejší v komunite detí. Okrem toho s ním cvičíme denne doma, hoci je to takmer vždy cez plač a krik,“ hovorí o prínosoch, ale aj náročnosti cvičenia mama. „Miško je teraz takmer 2,5 ročný chlapček. Je veselý, zvedavý, všetkému rozumie, ale ešte sám nechodí. Aj keď sa už v sede udrží, sám sa do tejto polohy nedostane. Presun z bruška na štyri mu ešte ide iba s pomocou. Pri chôdzi kolienka pretáča príliš dozadu, má ich hypermobilné, a to mu bráni stáť samostatne. Má ale veľkú chuť chodiť a spoznávať všetko naokolo. Môže tak robiť len za pomoci rodičov alebo súrodencov, ktorí ho držia za ruky. Zbožňuje chodiť po schodoch a klopať súrodencom na dvere. A chce hrať hokej ako jeho starší brat,“ uzatvára mamina.
Miško potrebuje ďalej rehabilitovať tak v štátnych, ako aj v súkromných zariadeniach, pretože do štátnych je problém sa dostať viackrát za rok. Želáme mu, aby sa splnilo to, čo si jeho rodina najviac želá; aby chodil, bol samostatný a čo najskôr, ako to bude možné, nastúpil do škôlky medzi deti.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom alebo deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
