Príbeh č. 74: Mili
Emília alebo Mili, ako ju doma volajú, bola vytúženým bábätkom. Dvojčatá, z ktorých pochádza, prišli na svet predčasne a bohužiaľ prežilo len jedno z nich. „Mili sa narodila v 25. týždni. Bola malinká, mala 830 g a po pôrode ešte schudla. Bola taká malá, že sa mi v inkubátore zmestila do dlane. Nevedela sama dýchať a skončila na pľúcnej ventilácii, stravu prijímala len cez sondu,“ začína príbeh mama malého dievčatka. Po pôrode sa Milin zdravotný stav ešte skomplikoval, dostala silné krvácanie do mozgu. Akoby zázrakom však prekonala aj túto prekážku. „Všetko sa trocha stabilizovalo, Emília začínala samostatne dýchať. Po mesiaci sa však stav znova zhoršil a dostala neskorú sepsu, ktorá môže byť smrteľná aj pre dospelého človeka. Týždeň neskutočného strachu našťastie prešiel, Mili zvládla aj tieto komplikácie,“ pokračuje mama.
Hrozba trvalého poškodenia mozgu však kvôli spomínaným problémom prudko vzrástla: „Prognózy boli veľmi zlé, povedali nám že Mili bude ležiaca a nebude vidieť, pretože prekonala retinopatiu očí. Pri detičkách narodených v 25. týždni je prvotná diagnóza extrémna prematurita, keďže telíčko sa nestihne vyvinúť. Po dlhých štyroch mesiacoch nás stabilizovaných pustili z nemocnice domov. Boj sa len začal, ale nevzdávali sme sa. Od štyroch mesiacov sme aktívne rehabilitovali.“
Začiatky boli pre rodinu veľmi náročné, keďže Emília napredovala veľmi pomaly. V prvom roku sa nedokázala pretočiť z chrbátika na bruško alebo naopak. Po roku jej diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, kvadruspastickú formu. „Nevzdávali sme sa a vďaka tomu sa to pohlo. Mozog sme stimulovali cvičením natoľko, že sa Mili začala posúvať vpred. Najprv sa začala pretáčať, plaziť a v troch rokoch aj štvornožkovať. Posúva sa aj mentálne a veľmi sa snaží. Tak veľmi by chcela na nôžky a veríme že to aj dokáže. Lebo teraz ju posúva aj vôľa. Musíme však podstúpiť veľa rehabilitácii a hradiť ich z vlastných prostriedkov. Je to veľmi ťažké, pretože pracuje len manžel,“ hovorí o pokrokoch, ale aj ťažkostiach Emíliina mama a na záver s nádejou dodáva: „Veríme, že Mili dokáže ešte veľa, mnoho nás od narodenia naučila - ako žiť a vážiť si zdravie a veci, ktoré nie sú samozrejmé. Sme šťastní, že ju máme, je to naša blška.“
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
