Príbeh č. 91: Jakubko
„Moje tehotenstvo prebiehalo celkom normálne. V 28. týždni ma prekvapili bolesti, a tak som bola hospitalizovaná. Pre prebiehajúci sa pôrod sa lekári rozhodli o preloženie do Banskej Bystrice. Po vyšetrení sa zistilo že sa mi odlupuje placenta. Nedalo sa teda nič robiť a museli pristúpiť k cisárskemu rezu. Narodil sa náš malý Jakubko s váhou 1 240 gramov. Hneď ho dali do inkubátora a odniesli na jednotku intenzívnej starostlivosti,“ opisuje prvé dni po pôrode Jakubkova mama. Keďže má ešte ďalšie deti, nemohla s ním v nemocnici zostať.
Vrátila sa domov a za Jakubkom stále chodievala. „Bolo to veľmi ťažké. Už len pohľad na jeho maličké telíčko ma veľmi bolel. Ale malý sa držal celkom dobre. Mal problém s tolerovaním stravy, ale časom sa to upravilo. Keď som si myslela že už bude všetko v poriadku, lebo už začal dýchať aj sám, bez prístrojov, tak zrazu prestal; dostal krvácanie do mozgu. Následkom toho sa mu upchala cieva, čo spôsobilo, že mozgový likvor neodtekal. Najprv mu ho odoberali, ale keďže je to veľmi bolestivé, rozhodli sa pre operáciu,“ pokračuje. Jakubkovi bol kvôli hydrocefalu voperovaný Rickhamov rezervoár, ktorý likvor odvádza. Našťastie všetko dobre dopadlo. Avšak kvôli problémom s očkami čakala Jakubka ďalšia operácia v Bratislave.
Malému chlapcovi sa totiž začala odlupovať sietnica a hrozila mu úplná slepota. „Po operácii bol ešte asi týždeň v Bratislave a potom sme išli naspäť do Banskej Bystrice. Držal sa dobre, priberal a my sme sa tešili kedy náš drobček príde domov. Konečne prišiel ten deň a koncom augusta bol konečne prepustený, s váhou 2 400 gramov. Ten pocit sa nedá ani opísať. Aj keď sme museli chodiť na všelijaké kontroly a Jakubko bral veľa rôznych liekov, bol v poriadku. Museli sme mu stále merať hlavičku, aby sme vedeli či mu nerastie,“ hovorí o náročnej situácii, ale aj radostiach Jakubova mama. Keď mal Jakubko rok, rezervoár mu vybrali.
Pre rodinu je slniečkom a jeho mama o ňom hovorí takto: „Je to veselý chlapček, ktorý sa rád smeje, miluje lopty a vychádzky. Je však ešte stále plienkovaný, zatiaľ sa nám nedarí ho od plienok odnaučiť. Veľmi by nám pomohol rehabilitačný kočík, aby sme s ním mohli chodiť na jeho obľúbené vychádzky.“ Jakubko síce konečne začal chodiť, ale jeho chôdza je ešte neistá a chlapček nemá dostatočnú stabilitu. Preto je kočík stále dôležitou súčasťou jeho života.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
