PRÍBEH č. 166: ANNIE
„Keď sa naša dcérka narodila, od začiatku ju trápili rôzne diagnózy od gastroenterologických, cez kožné, až po nábeh na astmu. Keď mala rok, všimli sme si zvláštne správanie, následne to dostalo rýchly spád a jej stav sa prudko zhoršoval. Prešli sme všetkými možnými vyšetreniami, až nakoniec, keď mala dva roky a situácia bola už naozaj neúnosná, prišla po pár sedeniach diagnóza detský autizmus,“ začína príbeh mamina malej Annie. Stav dievčatka sa zo dňa na deň zhoršoval a nakoniec muselo byť nastavené na lieky. Mamina sa navyše nachádzala vo veľmi náročnej pozícii uprostred záchvatov a atakov: „Annie mala veľmi komplikované správanie, ja sama som vyzerala som ako zápasník po prehratom boji, všetko, čo jej prišlo pod ruku, bola zbraň na útok - od hračiek až po vybavenie domácnosti. Začala brať lieky, museli jej trikrát zvýšiť dávku, lebo nič nezaberalo. Momentálne dostáva maximálnu možnú dávku, aby sme s jej problémami dokázali žiť.“ Liečba teda nakoniec zabrala a malé dievčatko sa upokojilo a bolo možné s ňou vyjsť aj von, napríklad na dvor alebo pred dvere. Bohužiaľ sa však u nej rozvinula chorobná potreba umývať si ruky, sprchovať sa a byť citlivá na čistotu: „Annie je háklivá na akúkoľvek špinku, bola si schopná 30x denne umyť ruky až ich mala červené ako ich drhla, rovnako to bolo s kúpaním, zobudila sa po polnoci a kým sme ju neosprchovali kričala. Navyše nemohla spať, po nociach sme ju vozili autom, lebo budila celú ulicu.“ Annie má stále náročný stav, lieky berie trikrát denne, musí mať presný denný program, je plienkovaná. „Nič nesmie byť inak, všetko musí byť na rovnakom mieste, stále rovnakí ľudia a postupnosť. Čo to povie, ale rozumieme jej len my a učiteľka v škôlke a jej porozumenie reči je tiež slabé. Naša dcérka má svoje činnosti a nerobí nič iné. Von síce chodí, ale nosím ju na rukách, alebo sa v kočíku schová do svojej bublinky. Vadia jej zvuky, rýchlo prechádzajúce autá a ľudia, všetko si dáva do úst, alebo vyškrabkáva do stien prstom diery, lebo tam nájde hrboľček. Záchvaty či amoky máva niekoľkokrát denne a jediné, čo môžem urobiť, je dávať pozor, aby si neublížila,“ píše o ťažkostiach malej Annie jej mamina. Dievčatku sa navyše k diagnóze pridružil problém s nožičkami, keďže chodí po špičkách. Musí rehabilitovať, avšak cvičenie s ňou je kvôli komplikovanému správaniu často veľmi náročné. Musí nosiť špeciálnu obuv na mieru a je tiež v poradovníku na špeciálne vycvičeného asistenčného psa. „Snažíme sa zohnať finančne prostriedky všade, kde sa dá, keďže problémy sa zhoršujú a Annie potrebuje stále viac a viac pomôcok. Tiež je nutný sústavný dozor a pomoc pri všetkých činnostiach. Verím, že keď jej dokážeme dať to, čo potrebuje, aj s vašou pomocou sa dokáže posunúť a bude šťastná aspoň tak po svojom, je mi jedno ako bude rozprávať, či bude v niečom vynikať alebo že bude nesamostatná len chcem, aby bola šťastná a hlavne v bezpečí,“ uzatvára mamina. Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
