Príbeh č. 198: Eliška

Rodičov sprevádzali obavy o zdravie dieťaťa počas celého tehotenstva. Prenatálne testy ukázali vysoké riziko Downhovho syndrómu. „Nepripúšťali sme si to, no zároveň sme boli rozhodnutí, že v prípade, ak sa diagnóza potvrdí, si dieťatko necháme, budeme sa mu naplno venovať a poskytneme mu všetku lásku, podporu a liečbu, akú bude potrebovať,” spomína na neľahké obdobie mama Katarína.
Keď sa Eliška narodila, rodičov už v pôrodnici oboznámili s podozrením na Downov syndróm. Keďže mala nízku pôrodnú hmotnosť, okamžite bola umiestnená do inkubátora, kde zotrvala týždeň. Domov však ísť nemohla – pridružili sa problémy s krvou, silná žltačka aj zápal v tele. Nemocnicu opustila až po 16 dňoch, čo však zároveň odštartovalo kolobeh vyšetrení. „Našťastie sa u nej neprejavili žiadne vrodené ochorenia,” dodáva Eliškina mama. S bábätkom preto rodičia začali takmer okamžite rehabilitovať. Keďže štátna rehabilitácia nemohla rodine venovať dostatok času, ktorý Eliška potrebovala, obrátili sa na súkromného terapeuta. Ten začal s Eliškou cvičiť Vojtovu metódu od jej troch mesiacov. Katarína tvrdí, že efekt cvičenia sa dostavil veľmi rýchlo. „Už ako 14-mesačná začala sama chodiť, čo je v prípade tejto diagnózy malý zázrak.”
K cvičeniu neskôr pridali plávanie pre batoľatá aj hipoterapiu – tú pravidelne absolvovali až do Eliškiných troch rokov. K terapiám sa pridali aj návštevy logopédie, liečebného pedagóga a klinického psychológa. Dievčatko je stále sledované aj v odborných ambulanciách, ako hematológia, imuno-alergológia, kardiológia, neurológia aj endokrinológia. Od septembra začala Eliška navštevovať aj škôlku. „Je tam veľmi spokojná. Má výborné pani učiteľky, ktoré trpezlivo pracujú na jej vzdelaní, reči a samostatnosti,” teší sa Katarína.
Hoci Eliška vekom stále viac prosperuje, pre rodinu to nie je ľahká situácia. Pre svoju hypotómiu a hypermobilitu si vyžaduje neustále rehabilitačné cvičenia a pobyty zamerané na komplexnú rehabilitáciu a psychomotorický vývoj. A keďže Katarína je na rodičovskej dovolenke s Eliškiným mladším súrodencom, jednou zárobkovo činnou osobou je jej manžel. „Naším cieľom je, aby bola Eliška v čo najväčšej miere samostatná. Je to však náročné, pretože súkromné rehabilitačné centrá sú veľmi nákladné, a tak nie je v našich silách dopriať Eliške všetky rehabilitácie, ktoré by potrebovala,” uzatvára Katarína.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.