Príbeh č. 360 – Samko
Samko sa narodil v 25. týždni tehotenstva, vážil len 540 gramov a meral 29 centimetrov. Chlapcov vývoj sa však zastavil už v 22. týždni Andreinho tehotenstva – pre priškrtený pupočník a odlúčenie placenty. Tri týždne tak bol v jej bruchu bez výživy.
„Hneď po narodení ho napojili na pľúcnu ventiláciu, začal sa boj o jeho život. Prekonal krvácanie do mozgu aj otravu krvi, objavili sa u neho epileptické záchvaty, zápal čriev a mnoho ďalších komplikácií, ktoré ohrozovali jeho život,“ opísala nám ťažké spomienky na obdobie po synovom narodení. Lekári ich vraj pripravovali na najhoršie – že bude zázrak, ak prežije. Po mesiaci však prišla dobrá správa, Samko bol mimo ohrozenia života. „Máme veľkého bojovníka s veľkým odhodlaním žiť,“ dodala.
Andrea držala svojho syna prvýkrát v náručí, keď mal 52 dní a vážil 720 gramov. Domov si ho odniesla po 111 dňoch od narodenia. „Hneď po prepustení z nemocnice sme začali cvičiť Vojtovou metódu, ale aj napriek cvičeniu sa Samko ani do roka nevedel pretočiť či plaziť. Lekári nás upokojovali, že mu máme dať čas, že časom všetko dobehne,“ povedala.
V roku a pol mu na prvom rehabilitačnom pobyte diagnostikovali detskú mozgovú obrnu – formu zvanú spastická diparéza. Tá primárne postihuje obe dolné končatiny. „Prognózy hovorili o tom, že nikdy nebude chodiť. No my sme to nevzdali a začali sme s intenzívnymi rehabilitačnými pobytmi aj v súkromných centrách,“ uviedla chlapcova mama.
Okrem toho, Samko je plne plienkovaný, nerozpráva, nevie sa sám obliecť, ani najesť. Potrebuje celodennú starostlivosť. K detskej mozgovej obrne mu neskôr pribudli aj diagnózy ako mentálna retardácia s oneskoreným vývinom reči, strabizmus, nystagmus, teda nekontrolovateľné pohyby očí, amblyopia a hypermetropia, ktoré mu zhoršujú zrakovú ostrosť a orientáciu v priestore, či deformácia nožičiek.
Po dvoch rokoch rehabilitácií si vie Samko sám sadnúť aj sa dať do polohy na štyri. Síce neštvornožkuje, ale vpred sa podľa Andreiných slov posúva „ako zajačik“, hopsaním. S oporou sa dokonca sám postaví a spravil už aj zopár nesmelých krokov. „Veríme, že ďalšími rehabilitáciami Samko časom bude nielen chodiť, ale aj behať a jašiť sa ako ostatné deti,“ vyjadrila svoje najväčšie želanie Andrea.
Nie je to však finančne najlacnejšie želanie. Aj preto nás Andrea požiadala o podporu z grantového programu Od začiatku v dobrých rukách vo výške 2 500 eur. My sme sa rozhodli podať jej, podobne ako predchádzajúcim 359 rodičom pred ňou, pomocnú ruku.
Keďže najzávažnejšie problémy sa u Samka prejavujú v oblasti pohybu, komunikácie a samostatnosti, okrem pravidelných rehabilitácií potrebuje aj špeciálnopedagogickú starostlivosť a pomoc. Samkovi môžete pomocnú ruku podať v podobe dobrovoľného finančného daru aj vy – prostredníctvom zbierky v Nadácii AXIS tu: https://www.nadaciaaxis.sk/pribeh/samko-zborovsky/
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do dovŕšených štyroch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
