Keď jedna ruka potrebuje trochu viac pomoci. O živote detí s parézou plexus brachialis

Zapnúť si gombík, chytiť ceruzku, napiť sa z pohára alebo objať blízkeho človeka. Väčšinu pohybov našich rúk robíme úplne automaticky. V skutočnosti za nimi stojí zložitá spolupráca kostí, svalov, šliach a nervov, ktoré musia fungovať presne a súčasne. Ak sa táto jemne prepojená sieť poškodí už počas pôrodu, môže to ovplyvniť pohyb celej hornej končatiny – pokojne aj na celý život.

Poškodenie nervov ramenného pletenca, ktorému sa hovorí aj paréza plexus brachialis, najčastejšie vzniká práve počas komplikovaných pôrodov. Podľa jednej z medzinárodných meta-analýz, ktorá vyhodnotila údaje z viac ako 29 miliónov pôrodov, sa táto diagnóza vyskytuje približne u jedného až dvoch z tisíc novonarodených detí. Niektorým deťom sa funkcia ruky postupne výrazne zlepší, iné potrebujú operačnú liečbu a dlhodobé rehabilitácie. 

Preto môže mať jedna diagnóza mnoho podôb. Esterka, Lola a Miško sú toho živým príkladom.

Trpezlivosť, čas a cvičenie

Esterka sa narodila s poškodením nervov pravej hornej končatiny. Aby jej ruka nestrácala hybnosť a mohla ju čo najlepšie využívať aj v budúcnosti, rehabilituje prakticky od narodenia. Najskôr s mamou cvičila Vojtovu metódu, dnes absolvuje ďalšie fyzioterapie, ktoré jej pomáhajú zapájať správne svaly a postupne zväčšovať rozsah pohybu. Súčasťou jej života sa stali aj kanisterapia a hipoterapia. Ich cieľom nie je len zlepšovať funkciu ruky, ale aj predchádzať skracovaniu svalov a ďalším komplikáciám, ktoré môže poškodenie nervov spôsobiť.

Aj Lola prišla na svet s parézou plexus brachialis. V jej prípade však bolo poškodenie nervov natoľko vážne, že pravou ručičkou po narodení vôbec nehýbala. Vyšetrenia potvrdili rozsiahle poranenie nervového pletenca, preto už ako malé dievčatko absolvovala náročnú operáciu vo Viedni. Rekonštrukcia nervov dopadla úspešne a dnes sa postupne učí svoju pravú ruku znovu používať. Hoci je stále slabšia a prsty ešte nefungujú tak, ako by si jej rodičia priali, dokáže v nej udržať predmety a robí pokroky, ktoré boli ešte pred časom nepredstaviteľné. Aj naďalej však potrebuje intenzívne rehabilitácie, aby mohla ruku využívať v čo najväčšej miere.

Najrozsiahlejšie poškodenie nervov utrpel Miško. Po komplikovanom pôrode mu ochrnula ľavá ruka. Lekári mu neskôr zistili poškodenie všetkých piatich nervov ramenného pletenca. Absolvoval už dve operácie a ďalšie zákroky ho ešte čakajú. Dnes používa ľavú ruku najmä ako pomocnú. Keď sme boli s jeho rodinou naposledy pred necelým rokom v kontakte, nedokázal si sám zapnúť gombíky, obuť topánky ani správne uchopiť ceruzku. Každodenné cvičenie, rehabilitačné pobyty a ďalšie odborné terapie mu však už vtedy pomáhali posilňovať svaly, stimulovať nervy a postupne zlepšovať funkciu ruky. Okrem parézy žije Miško aj s Hornerovým syndrómom –  ten vznikol v dôsledku poškodenia jeho nervov v oblasti krku.

Rovnaká diagnóza, odlišné prejavy

Hoci všetky tri spomínané deti spája rovnaká diagnóza, ich potreby aj možnosti liečby sú odlišné. Odborníci sa zhodujú, že pri paréze plexus brachialis zohrávajú rozhodujúcu úlohu včasná diagnostika, individuálne nastavená rehabilitácia a pravidelné sledovanie vývoja dieťaťa. To, ako bude postihnutá ruka fungovať o niekoľko rokov, závisí nielen od rozsahu poškodenia nervov, ale aj od dlhodobej odbornej starostlivosti.

Aj preto prostredníctvom grantového programu Od začiatku v dobrých rukách pomáhame rodinám s deťmi so zdravotnými komplikáciami financovať rehabilitácie, terapie a ďalšiu odbornú starostlivosť, ktorú im zdravotné poisťovne často nepreplácajú. Každé dieťa si zaslúži príležitosť rozvíjať svoje schopnosti podľa svojich zdravotných možností.

 Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do dovŕšených štyroch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.