Príbeh č. 107: Tánička

Tánička sa narodila predčasne, v 28. týždni tehotenstva. „V 27. týždni mi odtiekla plodová voda (nešpecifikovaná infekcia v tele) a po týždni držania tehotenstva bez plodovej vody, lekári rozhodli, že Táňa musí von. Keď som ju videla prvýkrát bola napojená na hadičkách, ktoré ju držali pri živote. Trvalo celých šesť týždňov, kým sa naučila sama dýchať. Počas tohto obdobia jej bolo nutné často podávať transfúziu krvi,“ opisuje najťažšie obdobie vo svojom živote mamina malého dievčatka.

Keď sa Táničkino dýchanie ustálilo, musela absolvovať operáciu očiek, keďže sa u nej prejavila retinopatia nedonosených detí. „V priebehu troch mesiacov jej oči operovali dvakrát. Našťastie teraz môžem povedať, že Táňa vidí. Po príchode domov sme s manželom poslúchali rady lekárov a fyzioterapeutov. Chodili sme ku všetkým potrebným špecialistom, navštevovali sme rehabilitačné zariadenia a kúpele. Doma sme sa naučili každodenne cvičiť. Nič sme nechceli zanedbať. No napriek tomu bola Táni stanovená diagnóza detská mozgová obrna,“ pokračuje mamina.

Spomínaná diagnóza sa najviac prejavila na Táninom pohybe. Nôžky a rúčky ju neposlúchajú: „Zatiaľ neudrží rovný sed, chytá síce hračky, ale nedokáže sa sama najesť. Výrazne zaostáva v jemnej motorike. Čo nás ale teší je, že sa už dokáže sama postaviť. Dokonca vie spraviť aj niekoľko krokov, ale potom vyletí na špičky a spadne“.

Zlepšenie zdravotného stavu malého dievčatka závisí od rehabilitácií: „Odporúča sa navštevovať rehabilitačné zariadenia päť až šesťkrát do roka, čo je veľmi finančne náročné. Chceli by sme absolvovať rehabilitačný program v špecializovanom centre, no sme s manželom už úplne finančne vyčerpaní.“

Mama poberá rodičovský príspevok a Táničkin otec pracuje ako remeselník v stavebníctve. „Všetci fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že s Táňou sa dá pracovať. Je ešte malá a jej svaly sú mäkké. Potešili nás aj slová neurológa pri našej poslednej návšteve, že naša dcérka ma perspektívu. Pre nás - rodičov je najväčším motivátorom samotná Táňa. Jej vety: ,Radšej chodiť!ʼ alebo ,Chodiť po trávičke!ʼ nás ženú dopredu, aby sme nepoľavovali v našom úsilí,“ uzatvára.

Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.