PRÍBEH č. 126: JANKO
„Janko je teraz už trojročný chlapec, ktorý pri svojom narodení nedostal do vienka ani zdravie a ani možnosť vyrastať vo svojej milujúcej a podporujúcej rodine. Preto po narodení jeho prvá cesta viedla do detského domova, kde na neho čakali jeho tri staršie sestry. Tam sa zdržal len pár hodín a už som si ho odniesla k nám domov ako profesionálny náhradný rodič,“ začína príbeh profesionálna náhradná mama malého chlapca. Už v pôrodnici Janko neprešiel skríningom sluchu. Opakovanými vyšetreniami sa zistilo, že tento stav bude trvalý. „Diagnóza znela – obojstranná chronická stredne ťažká senzorineurálna porucha sluchu. No ako mama, hoci aj profesionálna, som verila, že vývoj bude pozitívny. Nebola to však jediná diagnóza, ktorá sa stala súčasťou Jankovho života. Pri nepokoji, plači a pití mlieka ‚híkal‘. Diagnóza – inspiračný stridor. Zúžený hrtan mu spôsoboval problém pri prehĺtaní, a tak kŕmenie chcelo veľa trpezlivosti,“ opisuje Jankove diagnózy mamina. Časom však väzivová štruktúra hrtana spevnela a stridor postupne do jedného roka vymizol. Aj pri ďalšej diagnóze – vrodenej vývojovej chybe srdca ukáže čas, či sa dierky v srdci zacelia samé, alebo bude potrebný chirurgický zákrok. „Aj proces vývoja a zostupu semenníka do mieška v niektorom bode zlyhal. Keď mal Janko dva roky, išiel na operačný zákrok, kde mu mali semenník stiahnuť do mieška. Počas operácie zistili, že semenník sa nevyvinul tak, ako mal a museli mu semenník odstrániť, aby sa to raz nezvrtlo do rakoviny. Aj napriek osudu a množstvu diagnóz robím všetko preto, aby mal Janko pocit pokoja a bezpečia, aby boli naplnené plnou mierou všetky jeho potreby,“ píše odhodlane mamina a pokračuje: „Je viacero spôsobov, ako to docieliť. Napríklad spev stavia základ bezpečnému pripútaniu. Často som mu spievala, aj keď som vedela, že môj spev nemusel počuť. Popri speve je nadviazaný aj očný kontakt, telesný dotyk, úsmev, pohojdanie. Vtedy sa upokojil a spozornel. Tak som vedela, že to nemusí byť s jeho sluchom až také zlé. Ako polročný dostal načúvacie prístroje. Lekárka mi nedala možnosť vybrať možno aj nejaké kvalitnejšie aparáty a ani som nevedela, že takú možnosť mám. Nechcel ich nosiť, plakal, dával si ich dole, boli veľké a padali mu z uší a keď mal dva roky, pokazili sa. Odvtedy funguje už s druhými požičanými,“ opisuje situáciu s Jankovým sluchom mamina. Nárok na nové aparáty má až po piatich rokoch. Lenže pri strate sluchu podľa Fowlera 77,9 %, Janko potrebuje kvalitnou kompenzáciou minimalizovať alebo aspoň podstatne znížiť dôsledky poruchy sluchu a aj uľahčiť jeho nástup do materskej škôlky. „Ako mama si želám, aby svet videl aj uškami. Preto touto cestou žiadam o kvalitné načúvacie prístroje a prístroj na sušenie a čistenie načúvacích prístrojov. V tomto boji mu pomáhajú aj skvelí odborníci, bez ktorých by nerobil také pokroky, aj keď za nimi musí cestovať,“ vyjadruje svoje túžby a vďaku. Rodina často dochádza na veľké vzdialenosti od 50 do 380 km. „Deti v detskom domove majú svoj krehký svet a veľkou snahou všetkých zamestnancov (vrátane profesionálnych rodičov) je dať zmysel dnešku a pripraviť pre zajtrajšok. Vaša nadácia tiež patrí do rodiny pomáhajúcich, za čo vám zo srdca ďakujem,“ uzatvára.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
