PRÍBEH č. 135: GABRIELKA
„Gabrielka sa narodila nečakane a náhle v 26. týždni tehotenstva cisárskym rezom s pôrodnou váhou 600 g a dĺžkou 32 cm a po pôrode bola uložená do inkubátora. Bola zaintubovaná a dýchal za ňu prístroj, keďže jej pľúcka boli extrémne nezrelé a nezvládali dýchanie. Od začiatku svojho života bola a aj je veľká bojovníčka. Prvé dni po narodení boli najkritickejšie. Najprv museli nabehnúť obličky, potom črievka. Lekári urobili ultrazvuk mozgu, aby zistili, aký ďalší zdravotný problém mohol spôsobiť extrémne predčasný pôrod. Po ultrazvuku sa ukázalo, že išlo o zakrvácanie prvého stupňa,“ opisuje prvé a kritické chvíle života malého dievčatka jeho mamina. Na jednotke intenzívnej starostlivosti Gabrielka strávila viac ako tri mesiace. „Po príchode domov všetko išlo veľmi dobre, dcérka dobiehala svojich rovesníkov a učila sa stále nové a nové veci. Po čase som si však všimla zvláštne tiky. V tej chvíli som spanikárila, pretože už má staršieho brata, ktorý sa tiež narodil predčasne a je autista s diagnostikovanou epilepsiou,“ spomína na ďalšie ťažké momenty mamina. U staršieho syna sa presne v tom istom mesiaci vývinu začali objavovať kŕče typu infantilných spazmov, čo je veľmi nepriaznivý typ epilepsie v dojčenskom veku. Mama preto okamžite telefonicky kontaktovala detského neurológa, ktorý odporučil EEG. „Vyšetrenie potvrdilo, že ide o veľmi zlý typ epilepsie s nepriaznivou prognózou a Gabrielke bola okamžite nasadená liečba. Vtedy sa jej vývin zastavil. Kým dovtedy používala rúčky na hranie, zrazu zabudla, že ich má, vrátila sa nám vo vývine späť o niekoľko mesiacov. Liečba nezaberala a my sme boli zúfalí a bezradní, keď sa nám dcéra po sérii infantilných spazmov dostávala do riadneho veľkého epileptického záchvatu,“ ozrejmuje mama ďalší vývoj. Toto obdobie bolo pre rodičov naozaj veľmi náročné. Po konzultáciách s lekármi skúšali rôzne lieky a ich kombinácie, avšak Gabrielkin stav sa nezlepšoval: „Mali sme pocit, že každý nový záchvat nám postupne berie dušu našej dcérky, ktorá sa prestala smiať, prestala vnímať okolie, žila si vo svojom svete. Nakoniec po dlhých dvoch mesiacoch neprestajných záchvatov náš skvelý detský neurológ prišiel na vhodnú liečbu a nasadil Gabrielke kombináciu liekov, na ktoré konečne dobre zareagovala a záchvaty v podstate zo dňa na deň vymizli. Ale následky, žiaľ, ostali. Pozerali sme sa s manželom na smutné telo našej dcéry, akoby bez duše, jej pohľad upretý do okna nám uberal nádej aj sily. Nebola schopná chodiť, loziť, sedieť, používať rúčky, hrať sa. Všetko sme ju museli učiť odznova, aj napriek našim snahám, dcérka napreduje veľmi pomaličky,“ konštatuje mamina. Keď bolo dievčatko tri mesiace bez záchvatov, lekári povolili cvičenie Vojtovou metódou kombinovanou s Bobath konceptom. Cvičenie znášala veľmi statočne. „Po dvoch cykloch rehabilitačných pobytov a po intenzívnom cvičení doma sa Gabrielka sama posadila, po treťom cykle začala loziť. Každú takúto zmenu sme veľmi intenzívne prežívali a dodávalo nám to odvahu ísť ďalej. Keď mala 26 mesiacov, po obutí nových rehabilitačných topánočiek na našu veľkú radosť spravila prvé kroky. V našej rodine zavládla obrovská nádej,“ píše mamina o pokrokoch. Neskôr si ale rodičia uvedomili, že Gabrielka veľmi zaostáva v psychickom vývine: „Fyzicky síce napreduje, ale po psychickej stránke je to horšie. Na vývoj aj rozvoj psychiky potrebuje veľa podnetov, hlavne vhodné a na rozvoj psychiky špeciálne hračky a terapeutické pomôcky, ktoré by jej pomohli posúvať sa ďalej vo vývoji.“ V súčasnosti navštevuje Gabrielka špeciálnu materskú škôlku, kde sa jej veľmi páči a má veľmi rada svojich spolužiakov. „Je to veľmi šikovné dievčatko a veľmi sa snaží napredovať vo vývine. Ako som už napísala na začiatku, je veľkou a statočnou bojovníčkou a my veríme, že každý deň bude lepší a krajší, aj napriek mnohým problémom, a že jej budeme aj s manželom pomáhať tak, aby sme spolu všetko zvládli. Našim najväčším snom, prianím aj nádejou je, aby naša dcérka mohla žiť plnohodnotný život,“ uzatvára.
Ďakujeme, že aj vy pomáhate tým, ktorí to najviac potrebujú. V rámci projektu Od začiatku v dobrých rukách venujeme za každé predané balenie plienok značky Lupilu 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do troch rokov. Každý týždeň takto podporíme jedno dieťa podľa jeho potrieb.
